Štyri sviečky horeli na adventnom venci. Horeli tak tíško, že bolo počuť, ako sviečky začali hovoriť.
Prvá sviečka vzdychla a povedala:
„Volám sa MIER, moje svetlo síce svieti, ale ľudia žiadny mier nedodržujú."
Jej svetlo bolo čím ďalej, tým menšie, až napokon zhaslo.
Svetlo druhej sviečky zakmitalo a sviečka povedala:
„ Volám sa VIERA. Tiež som zbytočná, ľudstvo nechce o Bohu vedieť, nemá cenu, aby som svietila."
Prievan zavial miestnosťou a druhá sviečka zhasla.
Ticho a smutne sa prihlásila o slovo tretia sviečka. „Volám sa LÁSKA, už nemám silu, aby som horela. Ľudia ma odstavili stranou, vidia len sami seba. Nevidia nikoho iného, koho by mali mať radi."
A s posledným zablikaním zhasla aj táto sviečka.
V tom vošlo do miestnosti dieťa. Pozrelo na sviečky a povedalo „Vy musíte svietiť!"
A takmer sa rozplakalo.
V tom sa prihlásila o slovo štvrtá sviečka a povedala „ neboj sa pokiaľ svietim ja, môžeš zapáliť ostatné sviečky. Volám sa NÁDEJ."
A tak od tej sviečky napokon dieťa zapálilo ostatné tri.
Plameň nádeje by nikdy nemal v našom živote zhasnúť.
Každý z nás by mal plameň mieru, viery, lásky a nádeje udržiavať.
Ďakujeme za posvätenie adventného venca pánovi farárovi Juríkovi a za zhotovenie venca pani vychovávateľkám Katke Ďurčákovej a Paťke Podstrelenej.
Želáme všetkým požehnaný adventný čas!